Kde nás nájdete:

ul. Janka Kráľa 4,
Banská Bystrica
(budova Proxima 2,
na Huštáku vedľa OCA)

mapa

Kontakty:

mobil: +421 907 804 634
e-mail: info@baoba.sk

Otváracie hodiny:

Pondelok 9:30 - 17:30
Utorok 9:30 - 18:00
Streda 9:30 - 18:00
Štvrtok 9:30 - 18:00
Piatok 9:30 - 17:30
Sobota 10:00 - 12:00
Nedeľa zatvorené
BAOBA.sk v sieti Facebook

15.01.2019

Óda na vlákninu

ilustratívny obrázok

Asi všetci už počuli či čítali, že vláknina je nestráviteľná zložka rastlinnej potravy, ktorá neobsahuje živiny a slúži na čistenie tráviaceho traktu. Vláknina sa odporúča pri chudnutí, aj ako prevencia pred civilizačnými ochoreniami. Na druhej strane, pri jej zvýšenej konzumácii, hlavne v podobe výživových doplnkov, je potrebné zvýšiť príjem tekutín, aby sme predišli zápche. Môžeme sa stretnúť aj s varovaniami, že môže spôsobovať nafukovanie, či brániť vstrebávaniu živín. Vláknina sem, vláknina tam. Raz áno, raz nie. Tak ako to vlastne je?

Rozpustná či nerozpustná?

Vláknina je dlhý reťazec sacharidových jednotiek. Obvykle sa rozlišuje na rozpustnú a nerozpustnú.
Rozpustná vláknina ľahko absorbuje tekutiny a tým dokáže zvýšiť pocit sýtosti. Tiež funguje ako prebiotikum, čo znamená, že je potravou pre dobrých obyvateľov nášho tráviaceho traktu.
Nerozpustná vláknina má skôr detoxikačnú funkciu. Zväčšuje objem stolice a tým skracuje čas, ktorý zbytky potravy (aj tie potenciálne toxické) strávia v tráviacom trakte.

S vyvíjajúcim sa poznaním toho, ako naše telo funguje, sa však ukazuje, že termín vláknina by sme pokojne mohli vyradiť zo slovníka.
Vhodnejšie označenie zrejme bude „mikrobiotou zužitkovateľné sacharidy“ MZS a na druhej strane sacharidy, ktoré naše mikróby stráviť nedokážu MNS.
Mikrobiotou zužitkovateľné sacharidy (patria medzi PREbiotiká) sú jednou z najdôležitejších zložiek nášho taniera. Sú doslova potravou pre dobrých obyvateľov nášho tráviaceho traktu. Keď sa títo dobre nachovajú, za odmenu produkujú látky prospešné pre naše telo (vitamíny, ľahko stráviteľné tuky, aminokyseliny, enzýmy), pomáhajú pri trávení a tvoria prvú obrannú líniu imunitného systému.
Sacharidy, ktoré mikrobiota nevie spotrebovať, majú skôr detoxikačnú funkciu. Absorbujú nadbytočnú tekutinu, zväčšujú objem stolice a tým sa skracuje čas, ktorý zbytky potravy (aj tie potenciálne toxické) strávia v tráviacom trakte.

Zdroje MZS

  • všetky druhy zeleniny (veľmi dobrá je kyslá kapusta) a ovocia
  • strukoviny
  • semiačka
  • celozrnné obilniny (tu som sa stretla s množstvom kontroverzií, ktoré si zaslúžia osobitné spracovanie)
  • výživové doplnky (chlorella, psyllium, inulín, otruby, jablková vláknina)
  • morské riasy
  • konjac
  • materské mlieko

Ktoré sú najvhodnejšie?

Vo všeobecnosti potrebujeme obidva druhy - MZS, ako hlavnú potravu pre náš mikrobióm aj MNS, na upratovanie. Čím väčšiu variabilitu MZS doprajeme nášmu mikrobiómu, tým väčší bude ich výrobný potenciál a životaschopnosť.
V praxi je to ale trochu ťažšie dodržiavať. Mnohým ľuďom konzumácia potravín obsahujúcich istý typ sacharidov spôsobuje tráviace ťažkosti. Príčin môže byť viacero, ale toto sú dve najzákladnejšie:
  1. Narušená kondícia tráviaceho traktu
  2. Stravovanie v rozpore s genotypom

Narušená kondícia tráviaceho traktu

Keď obyvatelia nášho tráviaceho traktu nie sú v dobrej kondícii, v dôsledku užívania akýchkoľvek liekov (zvlášť antibiotík), konzumácie nekvalitných potravín (GMO, chemické postreky, roundup, exotické, nezrelé …), nadmernej konzumácie sladkostí, používania chemikálií … nedokážu dobre vykonávať svoju prácu. Keď skonzumované komplexné sacharidy nie sú baktériami dostatočne spracované, môže skutočne dochádzať k nafukovaniu a nepríjemným pocitom v brušku.
V tomto prípade môže byť riešením ozdravná kúra. Podrobne ju môžem rozobrať v ďalšom článku, ale teraz aspoň z rýchlika: množstvo zeleniny zvyšovať postupne, zeleninu upravovať krátkym naparovaním, dôkladne žuvať každé sústo, obmedziť prísun sladkostí, užívať širokospektrálne probiotiká, vyradiť lieky ktoré v skutočnosti nepotrebujeme a obmedziť používanie chemikálií.

Stravovanie v rozpore s genotypom

Z viacerých dôvodov je dobré poznať svoj genotyp. Genotyp nám pomôže určiť, ktoré potraviny dokáže stráviť náš mikrobióm a tým pádom vyťažiť zo zjedenej potravy maximum živín pre nás aj pre seba. Niekto strávi strukoviny a brokolicu bez najmenších problémov, niekto sa musí spoliehať na zelenú listovú zeleninu a orechy. A niekto musí užívať výživové doplnky a probiotiká, lebo inak to nejde. Všetky tieto prípady sú v poriadku, pokiaľ rešpektujeme to, čo nám a našim mikroobyvateľom robí a nerobí dobre.

Takže na koniec vzniká otázka, koho to vlastne kŕmime?

Na začiatku zdanlivo banálna téma nám pri podrobnejšom preskúmaní odhalí celý nový vesmír, ktorý je našou neoddeliteľnou súčasťou. A pokiaľ sme schopní uvažovať v kontexte (tom najväčšom aj najmenšom), sme na dobrej ceste.

Malá pikoška na záver:
Dlho mi bolo záhadou, prečo niektorí vedci (a následne pediatri) dvíhajú varovný prst pri konzumácii vlákniny u detí. Vraj by mali jesť prevažne biele pečivo, aby vláknina z celozrnného rožka nebránila vstrebávaniu minerálov z iných zložiek potravy. Nedávno som sa dozvedela, že výskum, ktorý tvorí základ tohto argumentu, bol pred mnohými rokmi robený na psoch. Z hľadiska vedeckej etiky pokusy na deťoch nerobíme (iba ak na vlastných), ale náš tráviaci trakt predsa len s tým psím nemá veľa spoločného. Toľko k výskumom a ich kredibilite :).

Autor: Mgr. Ivana Hrbáľová