Kde nás nájdete:

ul. Janka Kráľa 4,
Banská Bystrica
(budova Proxima 2,
na Huštáku vedľa OCA)

mapa

Kontakty:

mobil: +421 907 804 634
e-mail: info@baoba.sk

Otváracie hodiny:

Pondelok 9:30 - 17:30
Utorok 9:30 - 18:00
Streda 9:30 - 18:00
Štvrtok 9:30 - 18:00
Piatok 9:30 - 17:30
Sobota 10:00 - 12:00
Nedeľa zatvorené
BAOBA.sk v sieti Facebook

31.01.2019

Bez cukru neprežijeme!?

ilustratívny obrázok

V poslednej dobe som opakovane narazila na informáciu, že k svojmu životu citujem „potrebujeme cukor“. To ma, mierne povedané, zaskočilo!

Veď predsa už roky vieme, že cukru jeme priveľa (niektorí až NEHORÁZNE VEĽA), že konzumácia cukru dávno prekročila zdravú hranicu, a že je práve žiadúce ho obmedzovať, pretože spôsobuje zvyšovanie hmotnosti, tráviace problémy, cukrovku, poruchy imunity, zápaly, bolesti kĺbov, narušenie mikrobioty, akné, atď …
Tieto námietky sú podporené rokmi výskumov, osobnými skúsenosťami a predovšetkým zdravým rozumom.
Varovné hlasy pribúdajú a ľudia sa už pomaly začali zaujímať o to, čo vlastne jedia.

A teraz zrazu niekto hádže spiatočku?*

Čo si asi tak povie bežný konzument, ktorého profesiou nie je šprtať sa v temných vodách internetu, zvažovať všemožné postranné záujmy zdanlivo objektívnych autorov, preverovať rozporuplnú teóriu v praxi? Možno roky bojuje s nadváhou, alebo cukrovkou …. možno s nádejou na lepšie zdravotné vyhliadky, či dosiahnutie vytúženej hmotnosti, sladí stéviou, xylitolom, alebo kontroverzným umelým sladidlom …

Asi si povie: Hurá! Cukor je OK! Pokojne si môžem kedykoľvek zájsť do cukrárne, denne zjesť 10 lyžičiek cukru a dokonca mi to prospeje!
girl-1532519_1920
Zdroj fotografie: Pixabay

Nuž, pravda je niekde inde. A na to, aby sme pochopili kde je, potrebujeme trochu teórie.
Kto túži po väčšej porcii teórie, nájde ju čoskoro TU.

TROCHU TEÓRIE

Ľudské telo potrebuje k svojmu správnemu fungovaniu niekoľko základných druhov živín, ktoré delíme na makroživiny (cukry/sacharidy, tuky, bielkoviny) a mikroživiny (vitamíny, minerály a stopové prvky). Sú pre nás také dôležité, že im staviame pyramídy :).
Makroživiny sú zložené z menších dielikov. Sacharidy sú zložené z rôzne dlhých reťazcov glukózy, fruktózy, alebo galaktózy. Bielkoviny sú zložené z aminokyselín a tuky z mastných kyselín a ďalších látok.
Naše telo ich šikovnými procesmi dokáže rozložiť na tieto malé čiastočky a následne využiť.

Podľa štruktúry molekúl delíme sacharidy na monosacharidy, disacharidy, oligosacharidy a polysacharidy.  

Monosacharidy a disacharidy patria medzi rýchle zdroje energie. K nim patrí aj sacharóza, inak bežný stolový cukor.
Zložitejšie sacharidové komplexy (oligosacharidy a polysacharidy) tvoria dlhé reťazce monosacharidových jednotiek spojených chemickou väzbou. Sem patria škroby a rôzne druhy celulózy.
Časť polysacharidov sa metabolicky a s výdatnou pomocou našej mikrobioty v črevách, rozloží na základné monosacharidy. Tento proces je o poznanie dlhší, ako pri jednoduchých sacharidoch.
Ďalšia časť polysacharidov typu nerozpustnej a rezistentnej vlákniny, slúži našej mikrobiote v hrubom čreve ako zdroj potravy.
Viac v článku „Óda na vlákninu“.
          
Niektorí odborníci hovoria doslova, že: „Cukor potrebujeme! Potrebujú ho naše biele krvinky, bunky v svaloch a v nervovom systéme, mozgu a v srdci.“ Vraj si môžeme dopriať až 10 lyžičiek cukru denne. WHO odporúča 6 čajových lyžičiek (okrem cukrov prirodzene obsiahnutých v ovocí, zelenine, obilninách ....).

Lenže teraz sme sa dozvedeli, že tých „cukrov“ je niekoľko druhov a tie sa v našom tele správajú odlišne.  

Takže - potrebujeme ich naozaj všetky?

Myslíme si, že nie (hlavne sacharózu – druh sacharidu, najčastejšie spájaného s pojmom „cukor“) lebo:
  • V minulosti ľudia konzumovali potraviny s malým, alebo žiadnym obsahom pridaného cukru (sacharózy). Na sladenie sa príležitostne používal med a ovocie. Intenzívna sladká chuť ovocia bola v zásade dostupná len časť roka a mala svoj zásadný biologický význam**. Napriek tomu ľudstvo úspešne prežilo tisícročia. Ich svaly a mozog nestrádali pre nedostatok „cukru“. Ľudské telo je totiž konštruované tak, že potrebné množstvo glukózy si vie vyrobiť z polysacharidov obsiahnutých v potravinách, ako sú zelenina, ovocie, celozrnné obilniny a strukoviny.
  • Dieťa v priebehu 1. roka svojho života zvládne obdivuhodný nárast fyzických a psychických schopností – a to všetko bez pridaného cukru (sacharózy) v potrave.
  • Sú národy, ktoré rafinovaný cukor v živote nevideli a majú sa fajn. Niektoré z nich sa dokonca môžu pochváliť dlhším a kvalitnejším životom, než mnohí príslušníci západnej civilizácie.
  • Jednoduché sacharidy spôsobujú nežiadúce kolísanie hladiny cukru v krvi. Po zjedení niečoho s vysokým podielom jednoduchých sacharidov obvykle príde prudký nárast hladiny glukózy v krvi a následne jej rýchly pokles. My však potrebujeme mať optimálnu hladinu cukru v krvi – ani veľa ani málo. Preto je vhodné uprednostňovať sacharidy s postupným vstrebávaním.
  • S kolísaním hladiny cukru v krvi súvisia aj hladiny hormónu inzulín. Ak pankreas – žľazu produkujúca tento hormón – provokujeme príliš často, môžeme si privodiť rôzne zdravotné problémy. Napríklad cukrovku.
  • Príliš veľa cukru v krvi príliš často pôsobí PRO-zápalovo a negatívne ovplyvňuje zloženie nášho mikrobiómu. Čo je horšie, než si väčšina z nás dokáže predstaviť.
Odpoveď teda znie: Určite nie!

Napriek týmto skutočnostiam, spotreba priemyselne spracovaných potravín s obsahom pridaného cukru, hlavne sacharózy a fruktózy za posledných 50 rokov stúpla do neuveriteľných výšin. Na Slovensku je to v priemere 35 kg na 1 obyvateľa za rok. V USA je to vraj až 50 kg. Priemerný Američan si vraj dopraje 20 čajových lyžičiek cukru denne, v porovnaní s odporúčanými 6 – 9timi lyžičkami!*** Za posledné roky tiež veľmi výrazne stúpla spotreba sladených nápojov a sirupov.  
Súbežne markantne pribudlo obezity a zdravotných problémov rôzneho druhu. Aj keď cukor nebude jedinou príčinou, určite bude figurovať niektorom zo stupňov víťazov.

Takže - koľko CUKRU teda potrebujeme?
Asi chápem, aká je časť motivácie nových propagátorov konzumácie cukru.

Niektoré výživové prístupy radia redukovať príjem sacharidov skutočne na minimum. A sú tiež snaživí poradcovia, ktorí s vidinou rýchleho dosiahnutia vytúženej hmotnosti u klientov ešte pritvrdzujú. Neredukujú sa len jednoduché sacharidy (ako cukor, sladkosti, biele pečivo …), ale aj niektoré druhy zeleniny, obilniny a strukoviny.
Pravdou je, že pri takomto obmedzení sa výsledky môžu dostaviť pomerne rýchlo, ale pravdou tiež je, že trvalé vylúčenie všetkých sacharidov nie je vhodné a málokto (dosť to závisí od genotypu a pohlavia) ho dlhodobo v pohode vydrží. Spoza rohu totiž vykukuje strašiak s menom Jo-jo efekt a ďalšie negatívne prejavy, od nedostatku energie, cez hypoglykémiu, zimomrivosť, problémy s vylučovaním a pod.
Tie varovné hlasy (tie anti-cukrové), ktoré som spomínala na začiatku článku, sú niekedy až príliš hysterické a tú hystériu je dobré stopnúť. Lenže úprimne. Ak by sme mali porovnať počet stúpencov nízkosacharidovej diéty a nadšených konzumentov cukru v jeho rôznych podobách, asi všetci vieme, kto by vyhral. Ten, kto hádže spiatočku, v dobrej viere, že varuje ohrozených nedostatkom cukru, v skutočnosti prikuruje táboru, ktorý je v oveľa väčšom ohrození – z jeho nadmernej konzumácie.
Takže koho tu treba varovať?

ZÁVER

S čím mám v tomto prípade naozaj vážny problém je práve ten pojem „cukor“. Väčšina ľudí totiž používa pojem „cukor“ v súvislosti s rafinovaným potravinárskym produktom, kryštalickej povahy a bielej, prípadne miestami hnedej farby, prípadne pri sladkostiach.
cukor
Zdroj fotografie: Pixabay

Preto hovoriť, že „cukor k životu potrebujeme“, je riskantné/problematické/zavádzajúce a vysoko škodlivé. A to aj v prípade, že to tvrdí niekto, kto má titul a počuť a vidieť ho naozaj často.
Aha a tu mi napadá porekadlo - „často opakovaná lož sa stáva pravdou“.
Používať zjednodušenia a analógie je normálne a častokrát žiadúce. Niekedy niečo treba zjednodušiť, aby z toho mohol profitovať aj laik, alebo aby sme nemuseli stále trápiť mozgové bunky. Ale keď zjednodušene poviem A, musím povedať aj B. Lebo pri zjednodušovaní sa neraz stane, že namiesto holej pravdy dostanem holý blud.

Takže keď sme si konečne (dúfam) vyjasnili pojmy, môžem vás s pokojným svedomím ubezpečiť, že žiadny CUKOR (v zmysle pridanej sacharózy) nepotrebujeme. Sacharidy ako také samozrejme potrebujeme, ale je dôležité, z akého zdroja ich získame. Toľko GLUKÓZY, ktorá je pre naše zdravie potrebná, získame konzumáciou vhodnej zeleniny, ovocia a obilnín.
salad-2756467_640
Zdroj fotografie: Pixabay

A zrejme to chcú povedať aj propagátori konzumácie „cukru“. Len používajú pojem, ktorý ma v tomto kontexte trochu provokuje.

* Tieto informácie podporuje aj človek, na našej rodnej hrude najpovolanejší, a pre mnohých najdôveryhodnejší, jednak pre to, že naše médiá na poli zdravia a výživy okupuje už desaťročia a tiež preto, že pred jeho menom tróni obligátny titul (MU)Dr.
Ak niekto nevie o kom je reč, je to ten charizmatický pán v okuliaroch, s uhrančivým pohľadom a jemu typickým zmyslom pre humor.
** Sladká chuť ovocia našich predkov lákala k jeho väčšej konzumácii. Vďaka vysokému príjmu energie z jednoduchých sacharidov sa táto energia uložila vo forme tuku a predstavovala zásobáreň energie na zimu.
*** Zdroj: https://www.webmd.com/diabetes/features/how-sugar-affects-your-body

Autor článku: Mgr. Ivana Hrbáľová, BAOBA

PS: Nedávno som v jednom článku narazila na veľmi presné zhrnutie toho, čo som chcela komplikovane vyjadriť vyššie: "Organizmus potrebuje len ten cukor, ktorý sa vytvorí ako konečný produkt pri spracovaní potravy. Kvôli dnešným „novým“ produktom sa cukor v krvi okamžite dvíha, pankreas je nútený produkovať viac inzulínu, ale on nie je večný, nestačí na to."