Obidve „skúšky“ sa týkali podivných chutí, ktoré sa počas tehotenstva môžu objaviť. Kyslé uhorky s lekvárom, pizza so šľahačkou, jahody s klobásou už tak trochu patria k folklóru.
A bola som na to pripravená! Ale stalo sa čosi úplne iné.
Pri prvom dieťati
mi skoro celý prvý trimester bolo nevoľno, takže som na úvod schudla asi 3 kilá. Potom sa jedenie vrátilo do normálu. Bábätko sa vyvíjalo bez problémov, až do posledného trimestra, kedy sa už bábätko a môj žalúdok nevedeli dohodnúť na využití spoločného priestoru. Takže som opäť jedla pomenej.
Keď som porodila, vážila som o 5 kíl menej, než je moja optimálna hmotnosť.
V tej chvíli sa naštartoval môj pud sebazáchovy a začali sa neriadené nájazdy do najbližšieho obchodu.
Padali celé balíky chipsov, marshmallows, čokolády …. až kým mi po VYŠE TÝŽDNI nedošlo, že niečo nie je v poriadku. Že tie hory cukru, soli, nasýtených tukov nebudú to najlepšie pre mňa, ani pre bábätko. Už som sa asi vyjedla dosť na to, že som bola schopná zapojiť logiku a profi server.
A doplo mi, že tá nenormálna chuť na tony pochutín a sladkostí má svoju príčinu – obrovský nedostatok energie. A čo je lepší zdroj energie ako jednoduchý cukor? Predsa dobrý tuk! Tak som začala na chlebík dávať viac masielka, na šalát viac oleja, do ryže viac výpeku a do 3 dní bol pokoj.
Pri druhom dieťati
som pred otehotnením dobrovoľne podstúpila nízkosacharidový stravovací experiment. Všetko bolo výborné, bola som vyrysovaná ako Dara Rollins, energie na rozdávanie, chuť na sladké žiadna a tu zrazu bum! Chodím po obchode a tečú mi sliny na biele rožky!
Ako? Prečo? Už roky sa stravujem bezlepkovo a biely rožok som nejedla ešte dlhšie!
Príčinu som pochopila, keď mi došlo, že som tehotná. Bábätko potrebuje všetky živiny, aj sacharidy v primeranom množstve. Keďže som už bola staršia, o čosi rozumnejšia a aj pripravenejšia na neočakávané, hneď som vedela, čo robiť. A chuť na biele rožky? Pri konečne vyváženej strave bola čoskoro len bledou spomienkou.
Takže nech si vaše telo pýta čokoľvek, nie vždy je to to, čo skutočne potrebuje. Alebo v tej podobe ako to potrebuje. Niekedy používa jazyk tajomný a treba venovať trochu času a úsilia, aby sme tie posolstvá dešifrovali vo svoj prospech.
Autor: Mgr. Ivana Hrbáľová