Dnes moje menšie dieťa (necelé 3
roky) naplno rozvinulo svoju experimentátorsko-prelievaco-miešacie
vývinové obdobie. Domáca výroba lepidla (z pšeničnej múky a
vody) sa zvrhla a nabrala obludné rozmery veľkej misy na cesto.
Viac vody viac múky miešanie viac múky viac vody miešanie atď.
Náhodná poznámka „daj tam ešte mlieko a vajce a budeš mať
palacinky“ zaviedla jej bleskurýchle kroky do chladničky,
vytiahla mlieko, vajce a šup s nimi do misky k „lepidlu“. S
malou asistenciou. Potom nám už naozaj nezostávalo nič iné ako
tam šupnúť trochu cukru. Ďalší krok bol úplne logický.
Spravíme si pampúšik!
Susedovie deti stáli v rade pri
sporáku, presne ako v tej rozprávke a s napätím očakávali čo
z toho vylezie. Predbiehali sa v tom, kto ochutná druhý. Na jednej
strane boli napäté či to bude jedlé, na druhej strane v kútiku
duše očakávali katastrofu.
Všetko však dopadlo úžasne.
Pampúšiky sa robili prakticky samé. Boli jemné, vláčne a
šťavnaté. Držali pokope hoci v nich bolo len jedno vajce (ráno
sa mi horko-ťažko darilo uchovať tvar palaciniek
ryžovo-kokosovo-gaštanovým cestom s 3! vajcami, pri podobnom
objeme). Palacinky lietali do vzduchu a po vykonaní dráhy
letu dopadali na panvicu okrúhle a súdržné.
A to všetko vďaka LEPKU! Normálne
som chvíľu dostala chuť sa zahryznúť. Vychutnať si na jazyku tú
neodolateľnú pružnú hmotu.
Stopol ma až rozum. Ty lepok NEMôŽEŠ!
Si na veky odsúdená jesť drobiace sa suché nepodarky a
napodobeniny! Nikdy si nedáš štrúdľu, vianočku ani dukátové
buchtičky … Skoro som aj slzičku vypustila.
Potom som si ale povedala - „no a
čo“! Spomenula som si na všetky tie šialené experimentálne
bezlepkové výtvory, ktoré dopadli nad očakávanie dobre (cviklové
brownies, levanduľová bábovka, cuketová buchta, gaštanové
palacinky, mrkvové muffiny, strúhaný kakaovo-tvarohový zákusok)
aj na všetky tie, ktoré som týždeň dojedala sama. No a čo!
Spomenula som si tiež na to, prečo lepok nejem. Ako mi škodí a
ako mi je po ňom zle.
Takže mi je úplne egál to, že
niektoré dobroty už nikdy neochutnám a že moje palacinky po pár
hodinách môžu slúžiť ako škridly.
A pampúšiky som nabalila šťastným
deťom od susedov. Snáď sa neotrávia z toho lepidla!
Autor: Mgr. Ivana Hrbáľová
