Kde nás nájdete:

ul. Janka Kráľa 4,
Banská Bystrica
(budova Proxima 2,
na Huštáku vedľa OCA)

mapa

Kontakty:

mobil: +421 907 804 634
e-mail: info@baoba.sk

Otváracie hodiny:

Pondelok 9:30 - 17:30
Utorok 9:30 - 18:00
Streda 9:30 - 18:00
Štvrtok 9:30 - 18:00
Piatok 9:30 - 17:30
Sobota 10:00 - 12:00
Nedeľa zatvorené
BAOBA.sk v sieti Facebook

31.05.2019

Rozhovor o tradičných slovenských jedlách

ilustratívny obrázok

Halušky, pirohy, slanina ... tradičné slovenské jedlá patria k modernému životnému štýlu? Alebo ich vieme prispôsobiť tak, aby vyhovovali súčasným potrebám?

Téma: Tradičné slovenské recepty zdravšie s využitím aktuálnych prírodných zdrojov

1. OTÁZKA Sú tradičné slovenské jedlá zdravé?

Otázka je, čo je tradičné slovenské jedlo. Charakter stravy sa výrazne menil v závislosti od historického obdobia, spoločenského postavenia, regiónu …
Celkovo v minulosti boli ľudia viac spätí s cyklami prírody, využívali lokálne zdroje, jedli prirodzene sezónne, nepoznali sladkosti a rafinované potraviny. Na druhej strane boli častejšie hladní a na získanie potravy museli ťažko fyzicky pracovať (čo nemuselo byť vždy na škodu,

Ak sa hovorí o tradičných slovenských jedlách, väčšina ľudí si asi predstaví niečo zo zemiakov (halušky, strapačky, knedle, lokše ..), v rôznych variantách, doplnené bryndzou a slaninkou, prípadne s kyslou kapustou.
No zemiaky k nám dorazili až niekedy v 17. storočí a až následne u nás zdomácneli. Pred objavením Ameriky nepoznala slovenská kuchyňa zemiaky, papriku, paradajky, kukuricu, fazuľu, ktoré teraz považujeme za samozrejmosť. V prvej slovenskej kuchárskej knihe od Jána Babilona z roku 1870 veľa receptov so zemiakmi nie je.

  • V predzemiakovom období boli rozšíreným národným jedlom hlavne KAŠE – pohánková, jačmenná, z prosa, na slano aj na sladko, sladené sušeným ovocím alebo medom (aj od divých včiel). Boli dokonca aj slávnostným jedlom. Veľa sa používali bylinky, bobule, huby, lesné plody, čo sa dalo nazbierať na poli a v lese. Jedno z najstarších jedál bolo pražmo – pražené obilie. Chlieb sa pripravoval z ražnej a špaldovej múky a vždy kváskový. Často sa varili polievky, strukoviny. O ich zdravosti niet pochýb.
  • Výdatné jedlá s vysokým podielom zemiakov, múky, údenín v minulosti mali svoje opodstatnenie. Vtedy sa o zdraví jedál bežne nepolemizovalo. Zdravý bol asi ten, kto mal možnosť sa kvalitne najesť.
  • K predstavám o tradičných jedlách sa občas votrie aj rezeň, zemiakový šalát, údeniny. sladké múčne jedlá. O ich nezdravosti niet pochýb.

2. OTÁZKA Polievky – Prečo je dôležité nevynechať polievku? Sú všetky polievky zdravé? Ak nie, prečo a ktoré sú zdravšie a menej zdravé? (môžeme spomenúť bryndzovú polievku, vývary, zeleninové polievky...)


Je vedecky dokázané, že keď sa suroviny uvaria, sú lepšie stráviteľné, lepšie zasýtia a pripravia tráviaci trakt na trávenie ďalších jedál. Slúžili a slúžia na zahriatie, posilnenie, pomáhali zužitkovať zbytky z kuchyne … Jedávali sa aj na raňajky.
Bežne sa za nezdravé považujú zapražené polievky, prípadne s údeninou.
No tradičné pridávanie údenín do polievok malo svoj zmysel. Mäso sa údením konzervovalo, aby vydržalo dlhšie. A pridanie kúska nejakej údeniny chudobnejšiu polievku ochutilo, doplnilo bielkoviny, tuk a zvýšilo jej výživovú hodnotu. Zápražka zas pridala na sýtosti.
V dnešnej dobe si treba zvážiť, či takúto polievku potrebujeme, najmä ak po nej nasleduje kompletné hlavné jedlo.
Spomínané vývary, zeleninové polievky, či demikát určite k zdravému stravovaniu patria.

3. OTÁZKA Hlavné jedlo – Aké sú základné pravidlá, ktoré rozhodujú o tom, či je naše hlavné jedlo zdravé alebo nie? Bryndzové halušky, pirohy, prívarky, plnená paprika, sladké jedlá „od cesta“ – ako vplývajú na naše zdravie?


Mäso bolo v minulosti skôr vzácnosťou.
Jedlá zo zemiakov, múky a obilnín, v kombinácii so slaninou, mali pre vtedajších ľudí veľký význam. Dokázali vytvoriť potrebné tukové zásoby, dodať energiu, boli ľahko skladovateľné a pomerne ľahko dostupné.
Avšak trvať v dnešnej dobe na tejto časti tradícií už význam stráca. Pracujeme oveľa menej fyzicky, veľa času trávime vo vnútri a energiu získanú z týchto jedál nedokážeme efektívne využiť.
Z uvedených jedál je asi najzdravšia tá plnená paprika (ak nám nevadí, že je pôvodom z Maďarska, či Bulharska :)).

4. OTÁZKA Múčniky – bábovka, záviny, kysnuté koláče – ako vplývajú na naše zdravie?


Sú potešením pre chuťové bunky :), ale z dlhodobého hľadiska - to už sme asi všetci počuli – priberá sa z nich, môžu narúšať trávenie, mávajú vysoký glykemický index, pôsobia pro-zápalovo, obsahujú málo živín, môžu spôsobovať alergie, môžu narúšať kondíciu mikrobiómu …

5. OTÁZKA Ako si tradičné recepty pripraviť zdravšie? (možno technologický postup, zmena surovín...) Halušky, prívarky, sladké jedlá...


Pre mňa je základom - ak chcem mať o čosi zdravšie halušky, či iné tradičné jedlo, použijem čo najkvalitnejšie suroviny. Pravú ovčiu bryndzu, kvalitnú slaninu, dobré zemiaky. Ak si takéto halušky dáme raz za čas a v rozumnom množstve, môžu byť príjemným spojením s minulosťou. Doprajem si ho bez výčitiek, keď viem, že zbytok mojej stravy je v základe zdravý.

Trošku iné je to v prípade rôznych alergií a intolerancií. Ale aj vtedy vieme vo väčšine prípadov pripraviť dobré a zdravé jedlo, ktoré sa bude podobať pôvodnému receptu.
NAPRÍKLAD
Halušky môžeme ozdraviť použitím inej múky (pohánková, špaldová, jačmenná – pre mňa boli najlepšie stráviteľné). Čisto ovčia jarná bryndza je sama o sebe veľmi zdravým jedlom – je to výborné prebiotikum aj probiotikum, taktiež kyslá kapusta. Namiesto slaniny môžeme použiť opraženú cibuľku. Vegetariáni, ktorým sa žiada niečo, čo mäso pripomína, môžu použiť opečený údený tempeh, alebo tofu.
Namiesto ťažšie stráviteľných halušiek môžeme uvariť pohánku, omastiť dobrou domácou slaninkou či opraženou cibuľou. Výborná je aj pohánka rozmiešaná s bryndzou, pretlačeným cesnakom a čerstvou petržlenovou vňaťou. Navyše ušetríte kopec času v kuchyni.
Pokračovanie nájdete TU.

Link na rozhovor tak, ako odznel v rádiu, nájdete TU.

Autor článku: Mgr. Ivana Hrbáľová