Kde nás nájdete:

ul. Janka Kráľa 4,
Banská Bystrica
(budova Proxima 2,
na Huštáku vedľa OCA)

mapa

Kontakty:

mobil: +421 907 804 634
e-mail: info@baoba.sk

Otváracie hodiny:

Pondelok 9:30 - 17:30
Utorok 9:30 - 18:00
Streda 9:30 - 18:00
Štvrtok 9:30 - 18:00
Piatok 9:30 - 17:30
Sobota 10:00 - 12:00
Nedeľa zatvorené
BAOBA.sk v sieti Facebook

03.06.2019

Rozhovor o tradičných slovenských jedlách II. časť

ilustratívny obrázok

Pokračovanie odpovedí na otázky, ktoré boli prípravou k rozhovoru o tradičných slovenských jedlách 18.5.2019 v rádiu Regina

Pokračovanie odpovede na otázku, ako si tradičné recepty pripraviť zdravšie

PRÍVARKY

Prívarky samy o sebe patria k zdravým jedlám. Ich základom býva zelenina alebo strukoviny. Namiesto klasickej zápražky ich môžeme zahustiť rozmixovanou uvarenou zeleninou alebo strukovinou, namiesto smotany môžeme použiť rastlinnú náhradu. Tie však nemusia byť nevyhnutne zdravšie. Ak trváme na zápražke, môžeme ju ozdraviť použitím iného druhu múky, tak ako pri haluškách pohánkovou, špaldovou, ryžovou, alebo hrachovou, či gaštanovou.

SLADKÉ JEDLÁ

V dávnejšej minulosti sa sladilo hlavne sušeným ovocím, ktoré sa pred prípravou namočilo do vody a rozomlelo, poprípade medom. Sladké jedlá ako trdelník, bobáľky, fánky, šišky, slivkové gule, šúľance sú v svojej podstate buď ťažko stráviteľné, alebo je nezdravý postup ich prípravy. Aj v tomto prípade však platí, že ak si ich doprajeme pri špeciálnych príležitostiach, netreba si z toho robiť ťažkú hlavu.
Kysnuté pečivo môže byť zdravšie, ak namiesto droždia použijeme kvások. Najlepšie buchty na pare aké som kedy jedla boli z cesta na špaldový kváskový chlebík.

6. OTÁZKA Čo aktuálne môžeme nájsť v prírode a využiť?

NA JEDENIE
Mnohé divo rastúce byliny sú jedlé a sú cenným zdrojom vitamínov a minerálov na jar, keď ich telo veľmi potrebuje. Ďatelina, púpava, žihľava, medvedí cesnak, mladý chren, kapucínkové kvety, prvosienky, pastierska kapsička, materina dúška (v zásade to, čo my dnes máme za nejakú burinu) sa dajú jesť len tak, odtrhnúť si byľku na prechádzke.
Môžeme z nich pripraviť šalát na sladko (moja mama robievala šalát z mladých púpavových listov s medom a citrónom) aj na slano. Nasypať na chlebík s maslom, prívarok, urobiť si pesto, ozdobiť bylinkami a kvetmi ktorékoľvek jedlo, vypražiť v trojobale (napríklad bazové kvety, alebo lístky šalvie)....
Dokonca sa dajú použiť aj mladučké bukové listy na výborný šalát, ku ktorému možno pridať lístky skorocelu, šťaveľ a doplniť bežnou zeleninou. Aj mladé výhonky ihličnanov sú jedlé a plné živín.
Na jar už rastú aj prvé huby: májovky, dubáky, kuriatka, masliaky, pečiarky, smrčky, hliva … Tie bývajú vhodnejšie na priamu konzumáciu a než na sušenie.

NA LIEČENIE
Prvosienka na soplíky, podbeľ na kašeľ, baza na prechladnutie, orechové listy na vlasy a proti všičkám, jahodové listy na boľavé bruško, fialka pri kašli a zachrípnutí, pľúcnik – už sám názov nám hovorí, že načo je, pastiersku kapsičku na silné menštruačné krvácanie „krvavá bylina“ sa jej hovorilo, materina dúška na zápaly dýchacích ciest, atď.
Čaj, alebo sirup z vlastnoručne natrhaných byliniek bude zaručenie chutiť.

7. OTÁZKA Ako skombinovať aktuálne prírodné zdroje s tradičnými receptúrami na zdravší spôsob?


TRADIČNÝ recept z Turca - Žihľavová polievka
2 hrste hrubej múky, 1,5 litra vody, mleté čierne korenie, 2 strúčiky cesnaku, soľ, rasca, 30 g masti (olej), 1 menšia cibuľa, 7 hrstí posekanej mladej žihľavy, 1 žĺtok
Múku namočíme do hrnca s vodou, pridáme trocha mletého čierneho korenia, cesnak rozotrený so soľou, rascu a dáme variť. Medzitým na masti upražíme pokrájanú cibuľu, pridáme do polievky spolu s očistenou a pokrájanou žihľavou a povaríme. Ku koncu vlejeme do polievky rozšľahaný žĺtok.

NOVODOBÝ recept od Emi Žihľavová polievka s pšenom
2 hrste pšena, 2l vody, mleté čierne korenie, 2-3 strúčiky cesnaku, soľ, hrsť mladých šťaveľových listov a 5-6 hrstí mladej žihľavy, olej alebo masť, kyslá smotana.
Do studenej vody pridáme dobre prepláchnuté pšeno, osolíme a povaríme. Ku koncu varenia pridáme žihľavu, ktorú sme posekali nadrobno a veľmi krátko orestovali na masti alebo oleji a posekanom cesnaku. Okoreníme a do taniera pridáme  nasekaný šťaveľ  a kyslú smotanu.

7. časť ZÁVER na zamyslenie


V súčasnosti je potrava bežne široko dostupná v nebývalom rozsahu. Dostupné je skoro všetko a skoro kedykoľvek. V našom regióne oveľa menej ľudí trpí nedostatkom. Skôr trpíme opačným problémom a to PREBYTKOM. Len nevieme, ako s ním naložiť.
Rozmýšľanie nad tým čo jesť, nás zamestnáva možno podobne ako našich predkov, ale z  opačného dôvodu.
Ja navrhujem, aby sme sa vo svojom uvažovaní o jedle vrátili k jednoduchosti, k sezónnosti a viac sa priblížili k prírode a jej cyklom vždy, keď je to aspoň trochu možné :).

Na príprave rozhovoru sa podieľali novolazníčka Emi a etnomuzikologička z Banskobystrického stredoslovenského múzea Mgr. Vladimíra Luptáková.

Link na rozhovor tak, ako odznel v rádiu Regina, nájdete TU.

Autor článku: Mgr. Ivana Hrbáľová